( O našej ľahostajnosti k veciam verejných )
Na komunikácii I/11 pod cintorínom na Horelici smerom na Oščadnicu nie je dobudovaný chodník. Situácia na tomto úseku je jedným s najrizikovejších úsekov v meste. Je stálou hrozbou pre účastníkov cestnej premávky, pre chodcov, pre žiakov dochádzajúcich do miestnej prímestskej školy, pre mamičky s kočíkmi, ale aj starých ľudí. Všetci to vedia, ale tí , ktorí by mali konať ako keby to nechceli počuť a vidieť.
Možno až keď pribudne pri ceste ďalší kríž obete, začneme v bôli a v spytovaní si svedomia konať. Konajme tak, aby každý z nás si uvedomoval hodnotu svojho kríža. Robme tak, aby naše kríže nás vychovávali a spájali, a nie aby kríž sa stal výstrahou našej ľahostajnosti ku veciam verejným. Kto prežil osobnú trauma svojho najbližšieho, vie o čom rozprávam.
Obdivujem neutíchajúcu odvahu poslanca zastupiteľstva za Horelicu Jozefa Beleša (a zároveň nečinnosť druhého poslanca za Horelicu ), ktorý už dlhodobo poukazuje na tento vážny problém. Problém by nemusel byť, keby sa problém riešil zodpovedne jeho vážnosti .
Pri schvaľovaní úpravy platu a odmeny primátorovi ma napadlo, ako všetko súvisí so všetkým. Cena chodníka by stála cca 600 tisíc Sk (s oporným múrom cca do 1.5 mio Sk). A kde sú rezervy v rozpočte? Na decembrovom zasadaní bolo schválené zvýšenie platu a odmena primátorovi, poslancom, členom mestskej rady a neposlancom v komisiách, ktorého požiadavka na rozpočet predstavuje 6.1 mio Sk. Ak k tomu pripočítame, že rozpočet v roku 2007 bol prebytkový, tak chodník na Horelici mohol byť nie iba postavený, ale aj "pozlátený", ale nie je ..... a obyvatelia Horelice čakajú, čakajú, čakajú ......